Kniha Charlotte a Clementine Fiellových s názvom „Women in Design: From Aino Aalto to Eva Zeisel“ dáva do pozornosti to, čo zo žien (akými je dizajnérka loga spoločnosti Apple – Susan Kareová a architektka Zaha Hadidová) urobilo revolučné osobnosti. 

V nedávnom rozhovore autorky uviedli: „Úloha žien v oblasti dizajnu bola vždy žalostne a nedostatočne prezentovaná, a to ako vo výstavných kolekciách, tak na výstavách a v existujúcej literatúre. Práve to je jedným z dôvodov, prečo sme sa rozhodli venovať svoj čas náprave súčasného stavu a zároveň odhaliť „ukrytú“ históriu žien pracujúcich v tejto oblasti“.

V knihe je možné nájsť niekoľko všeobecne známych mien a osobností vrátane Anni Albersovej (ktorá bola predmetom retrospektívnej výstavy v londýnskom múzeu Tate Modern), Coco Chanelovej, Lucienne Dayovej a Laury Ashleyovej.

Taktiež sa v nej objavujú aj dizajnérky, ktorých práce síce môžu byť ľahko rozpoznateľné, no ktorých mená unikli populárnemu povedomiu. Patria k nim napríklad Miaja Isolová (ktorej pestrofarebné potlače domácich produktov firmy Marimekko sú využívané dodnes) a taktiež aj dizajnérka nábytku Grete Jalková, ktorá je často nazývaná „veľkou dámou dánskeho dizajnu“.

Podľa slov autoriek je zrejmé, že tieto dizajnérky „často pracovali aj napriek všemožným prekážkam, ktorým museli čeliť v priemysle s jasnou dominanciou mužského pohlavia.“

Rovnako ako zdôrazňovaniu často nedocenených a nepoznaných prác dizajnérok v móde, textilnom priemysle, architektúre, grafike a produktovom, priemyselnom, či transportnom dizajne za posledné storočie, sa autorky venujú aj úsiliu o inšpirovanie nasledujúcej generácie dizajnérok, ktoré sú v súčasnosti ešte len študentkami.

Nasledujúcich päť žien je podľa autoriek dizajnérkami, ktoré mali na spoločnosť a celkový dizajn ten najväčší dopad.

Florence Knoll Bassettová „pretvorila pracovné priestory“

Florence Knoll Bassettová spôsobila prevrat v oblasti dizajnu pracovných priestorov, zatiaľ čo rovnako predefinovala koncept modernosti v povojnovej a jej nasledujúcej ére. Bassettová bola talentovanou dizajnérkou so skvelým postrehom na farby, formy a priestor. Rovnako disponovala húževnatým odhodlaním, ktoré vystihuje jej známe príslovie: „Žiadne kompromisy. Nikdy.“

V oblasti dizajnu bola vzdelávaná tromi velikánmi európskeho modernizmu, a to Marcelom Breuerom, Walterom Gropiusom a Ludwigom Mies van der Rohem. Vďaka tomu získala tie najlepšie základy v odvetví, aké si mohla mladá ašpirujúca architektka vôbec priať. Práve to ju udržiavalo v dobrej pozícii v čase, kedy začala pracovať pre nábytkársku spoločnosť založenú jej manželom, Hansom Knollom. Jednalo sa o neskôr preslávenú spoločnosť pod menom Knoll Associates, ktoré bolo uznaním ich vzájomného partnerstva a spolupráce.

Pod kreatívnym vedením Bassettovej sa estetické vylepšenie v rámci amerického nábytkárskeho priemyslu jednoznačne pozdvihlo na novú úroveň. Vďaka tomu tak aj po smrti jej manžela v roku 1955 firma úspešne pokračovala vo svojom rozmachu.

Rozhodujúcim bolo to, že Knollová predstavovala geniálneho priestorového plánovača a znalca farieb. Vďaka jej prelomovým vzdušným a otvoreným interiérovým schémam (známym pod názvom „Knollovej štýl“) zmenila kancelárske prostredie podnikateľskej Ameriky a koniec koncov ovplyvnila aj spôsob, akým sú firemné kancelárie zariaďované dodnes.

Susan Kareová „dodala našim počítačom priateľskejší výzor“

Susan Kareová je jednou z najväčších priekopníčok dizajnu pre obrazovky. Nielen, že vyvinula niekoľko z najskorších úspešných digitálnych fontov písma, no taktiež sa stala aj dizajnérkou vôbec prvej počítačovej ikony pre spoločnosť Apple, ktorá značke pomohla vybudovať nový vizuálny jazyk pre jej digitálne rozhranie a jeho dizajn.

V roku 1982 sa pridala k spoločnosti Apple a začala pracovať na návrhoch grafiky, fontov a ikon pre jej vznikajúci operačný systém Macintosh. Skupina ikon, ktorú pre Apple Mac navrhla, reprezentovala jedno z prvých grafických používateľských rozhraní, používaných komerčnými počítačmi.

Miesto potreby zadávania komplikovaných riadkových príkazov tak mohli používatelia pracovať s ľahko pochopiteľnými piktogramami, vďaka čomu sa práca s počítačom do značnej miery zjednodušila. Kareovej inteligentné ikonky tak môžu byť vo veľkej miere považované za revolúciu stolných počítačov, ktorá nasledovala uvedenie značky Apple Macintosh do života (v roku 1984).

Genialita Kareovej ikoniek spočívala v tom, že boli jednoduchou reprezentáciou známych objektov. Jednalo sa napríklad o odpadkový kôš, bombu, plechovku farby, ručičkové hodiny, či disketu. Navyše boli spomínané ikonky aj pomerne veselé, vďaka čomu disponovali roztomilou a emocionálnou príťažlivosťou.

Zaha Hadidová „prelomila architektonické bariéry“

Zaha Hadidová mala v pozícii vôbec prvej hviezdnej architektkty obrovský vplyv na spôsob, akým spoločnosť vnímala ženy pracujúce v oblasti dizajnu. Skulpturálna dynamika jej radikálnej architektúry a rovnako aj jej dizajnérske práce boli výrazom jej priebojnej osobnosti, ktorá ju povzbudila k zmene dizajnérskeho statusu quo, a ktorá ju vytrvalo nútila posúvať hranice ako foriem, tak aj funkčnosti.

Počiatky jej kariéry dokonale predstavujú ťažkosti, ktorým ženy pracujúce v oblasti architektúry a dizajnu museli čeliť. Dokonca aj napriek víťazstvu prestížnej architektonickej súťaže v roku 1982 jej trvalo takmer až desaťročie, kým sa dostala ku skonštruovaniu svojej prvej budovy. Tou sa stala nemecká požiarna stanica s názvom “Vitra Fire Station“. Avšak jej tvrdohlavé odhodlanie, pozoruhodný talent a kreativita nemohli byť potlačené. Koniec koncov tak pôsobivo prerazila.

Táto „kráľovná kriviek“ disponovala neobyčajnou kreatívnou víziou, ktorá nielen že pozmenila architektonické a dizajnérske prostredie, no taktiež ukázala, že aj žena môže dobyť tie najvyššie úrovne vymedzených svetov, svojím vlastným spôsobom.

Margaret Calvertová „sa zaslúžila o jednoduchšie hľadanie tej správnej cesty“

Koncom 50. rokov minulého storočia pracovala Margaret Calvertová po boku svojho bývalého inštruktora, Jocka Kinneira. Spoločne sa usilovali o vývoj revolučného diaľničného dopravného značenia, a to za využitia prístupu založeného na výskume.

Tento rozsiahly systém značenia, ktorý mal byť využívaný na novootvorených britských diaľniciach, bol vymyslený vskutku šikovne. Využíval oddelené tabuľky s písmenami rozložené na mriežkach, ktoré vymedzovali celkovú veľkosť a vzdialenosť jednotlivých značiek. Za využitia špeciálne navrhnutého dopravného písma bez pätiek (spolu s kombináciou malých a veľkých začiatočných písmen) bol pár schopný maximalizovať ich čitateľnosť. Aj pri vysokých rýchlostiach tak mohli byť dopravné značky tejto dvojice dobre čitateľné.

Pozoruhodná prehľadnosť týchto diaľničných nápisov priviedla dvojicu k tomu, aby do prevádzky uviedla aj ďalší rozsiahly systém nápisov a grafík. Tentokrát navrhli nápisy pre všetky hlavné a vedľajšie cesty v Spojenom kráľovstve, ktoré navyše obsahovali aj „priateľské“ piktogramy. 

Margarete Schütte-Lihotzkyová „vynašla modernú kuchyňu“

Margarete Schütte-Lihotzkyová bola prvou rakúskou architektkou. Dodnes je najznámejšou vďaka navrhnutiu takzvanej Frankfurtskej kuchyne, v 20. rokoch minulého storočia. Tento najmodernejší štýl „lodnej kuchyne“disponoval logickým priestorovým rozložením a navyše bol aj nesmierne inovatívnym. Nie je preto prekvapením, že bol nesmierne obľúbeným a vo veľkej miere aj smerodajným pre vývoj moderných vstavaných kuchýň.

Schütte-Lihotzkyovej pozoruhodný a efektívny kuchynský dizajn sa pýšil mnohými priestorovo nenáročnými a úspornými zariadeniami, ku ktorým bolo možné zarátať ako sklápajúcu sa žehliacu dosku, otočnú stoličku, tak aj zabudované hliníkové skladovacie nádoby so šikovnými rúčkami.

Frakfurtská kuchyňa bola tak dômyselne sformulovaná, že bola schopná spojiť všetko to, čo tradičná gazdinka potrebovala pre vykonávanie domácich prác – počínajúc varením až po žehlenie. Všetko sa pritom zmestilo do kompaktného priestoru o výmere iba 1,9 x 3,4 metra. Toto „laboratórium pre gazdinky“ sa pritom stalo vplyvným predchodcom moderných kuchýň súčasnosti.

Zdroj: Dezeen