Minimalizmus je slovo, ktoré sa v dnešných časoch ozýva z každej strany. Čo presne však znamená? 

Ako už samotný názov naznačuje, rozhodne nejde o nič okázalé, či príliš prehnané. Ide totižto o štýl, ktorého hlavnou myšlienkou je heslo„menej je viac“. Na druhej strane sa však taktiež nejedná ani o úplnú absenciu dizajnu. 

V závislosti od vašej perspektívy sa môže minimalizmus týkať mnohých rôznych vecí. Napríklad myšlienka jednoduchého bývania do značnej miery popohnala trend budovania minimalistických domov, pričom minimalizmus je možné nájsť aj v oblasti vizuálneho umenia a dizajnu. 

Zatiaľ čo sa však na prvý pohľad môže zdať, že princíp tohto štýlu je skutočne jednoduchý, dosiahnuť dokonalý výsledok v minimalistickom štýle tak prosté nie je. Vyžaduje si to ako obrovský talent, tak aj isté schopnosti. Umelci, dizajnéri a architekti sú v snahe vytvoriť dokonalý minimalistický projekt zakaždým konfrontovaní otázkou: Ako do čo najväčšej miery vyprázdniť a zjednodušiť priestor tak, aby sa nestratil jeho základný zmysel a identita? Títo ľudia preto pravidelne štiepia všetky prvky priestoru na ich základné časti a následne ich jednoduché formy využívajú na to, aby vytvorili harmonický výsledok. 

Minimalizmus je navyše možné považovať nielen za jeden z najestetickejších štýlov, ktorý zotrváva vo svete umenia, architektúry a dizajnu už od minulého storočia, no taktiež aj za filozofiu a životný štýl. Jeho hlavnou myšlienkou je existencia s výhradne nevyhnutnými objektami, v rámci ktorej sa človek pozbavuje všetkého nadbytočného. To ale samozrejme neznamená, že by bol minimalizmus vo svojej podstate inšpirovaný chudobou, či úspornosťou. V skutočnosti sa často považuje za štýl super-bohatých ľudí, ktorých prístup hovorí „môžem mať čokoľvek, na čo si len pomyslím. Nezahltím však svoj dom zbytočnosťami. Miesto toho si zakúpim len tie najelegantnejšie a najjednoduchšie kúsky, ktoré sú na trhu dostupné“. Ide teda o jednoduchosť ako vo forme, tak aj vo funkčnosti, ktorá sa usiluje vyvarovať nezmyselným, no zároveň drahým dekoráciám.

Čo sa týka pôvodu daného štýlu, je možné konštatovať, že či už ide o jeho formu elegantného umenia, sofistikovanej filozofie, alebo jednoduchého životného štýlu, stále ide o hnutie, ktoré má svoje korene v Spojených štátoch amerických. Aj napriek tomu však prvotný zrod tohto myšlienkového prúdu možno pripísať filozofom z Japonska. 

Vplyv japonskej kultúry na minimalizmus

Zatiaľ čo mnoho krajín realizuje koncepty estetickej jednoduchosti, minimalizmus je do najväčšej miery ovplyvnený Japonskom, kde koniec koncov aj vznikol. Obrovským zdrojom inšpirácie pre minimalistickú kultúru Západu sa totižto stala takzvaná „filozofia Zen“, ktorá kladie dôraz na jednoduchosť ako spôsob dosiahnutia vnútornej slobody.

Japonské estetické princípy sa vo všeobecnosti usilujú nájsť v objektoch ich vrodenú krásu, čím priznávajú hodnotu ich prirodzenému stavu. Ide o princíp zvaný „wabi-sabi“, ktorý nachádza obrovskú hodnotu aj v tých najjednoduchších formách prírody a do značnej miery ovplyvňuje minimalistické hnutie. Jeden z ďalších princípov si zasa žiada veľké otvorené priestory v snahe vytvoriť akúsi priestorovú prázdnotu, ktorá povzbudí rozjímanie človeka nad všetkými základnými formami. Významným je však aj princíp „Seijaku“, ktorý vo voľnom preklade znamená „nehybnosť“. Práve on totižto premieta stav dosiahnutý meditáciou do celkového dizajnu a využíva estetické prvky na dosiahnutie pohody, pokoja, harmónie a rovnováhy nielen priestoru, ale taktiež aj človeka. Je pritom jednoduché všimnúť si to, ako sa minimalistický dizajnu usiluje dosiahnuť rovnaké ciele.

Minimalistická architektúra

Tento typ architektúry má svoje korene až v neskorých 50. rokoch 20. storočia, kedy sa stal reakciou na nové štýly budovania a životného štýlu v Spojených štátoch amerických. Po ukončení druhej svetovej vojny totižto Amerika zažila obrovský boom, ktorý v oblasti architektúry viedol ku konštrukcii obrovských budov. Koniec koncov je však možné konštatovať, že minimalizmus sa vytvoril ako reakcia nielen na prehnanú architektúru, ale taktiež aj na neustále sa rozmáhajúci komerčný a konzumný životný štýl obyvateľov, ktorý sa postupne začal odrážať aj v dizajne. 

Minimalistická architektúra využíva na dosiahnutie harmónie jednoduchosť, ktorú je možné dosiahnuť znížením počtu prvkov v priestore na výhradne základné elementy. Daná architektúra však venuje veľkú pozornosť aj samotnej forme, priestoru a materiálom. Inak povedané – minimalistickí architekti sa neusilujú o preplnenie priestoru rôznymi objektami a doplnkami. Miesto toho vytvárajú interiérový dizajn, v ktorom je aj prázdny priestor dôkladne premyslený. Následne do neho zahrnú niekoľko základných geometrických tvarov a čistých línií, ktoré doplnia o perfektnú svetelnú hru. Rovnako je zvykom, že minimalistickí architekti často prepájajú prírodu a jej elementy s celkovým interiérom, čím sa usilujú dosiahnuť rovnováhu medzi človekom vytvorenou architektúrou a životným prostredím. V konečnom dôsledku je výsledným projektom elegantný, ale nie úzkostlivý a príliš vyzdobený interiér.

Vedúcim príkladom súčasnej minimalistickej architektúry je japonský architekt Tadao Ando, ktorý je známy svojim využívaním hladkého betónu, svetla a prírodných elementov, akým je napríklad aj voda. Jeho mnohonásobne ocenenú architektúru je pritom možné charakterizovať ako obnažené umenie, ktoré práve svojim vzhľadom a estetickou stránkou umožňuje vytvorenie značne emocionálneho dopadu na ľudí. 

Dom nachádzajúci sa na japonskom ostrove Okinawa, ktorý bol navrhnutý Johnom Pawsonom.

Ďalším skvelým príkladom minimalistického architekta je britský architektonický dizajnér John Pawson, ktorý sa v 80. rokoch 20. storočia zaslúžil o pomerne rozsiahle rozšírenie myšlienok daného hnutia. Vďaka tomu, že časť svojho života strávil v Tokiu, mu je japonský dizajn viac než blízky a preto základ jeho projektov tvorí venovanie pozornosti proporciám a objemu, spoločne s vyváženosťou interiéru a exteriéru. Jeho jednoduchá architektúra je predstavovaná napríklad aj butikom značky Calvin Klein, ktorý sa nachádza na jednej z mnohých newyorských ulíc s názvom Madison Avenue. Práve na tejto budove je možné pozorovať, ako jeho jednoduchý priestorový plán vytvoril skutočne pokojný a usporiadaný dojem, ktorý je v súlade s módnymi konceptami značky.

Ďalšími vhodnými príkladmi budov, skonštruovaných v štýle minimalistickej architektúry, sú rozhodne biznis centrum IBM Plaza v americkom meste Chicago (pochádzajúce z 20. storočia) a rezidencia House Grangegorman, ktorá bol vybudovaná v prvom desaťročí 21. storočia.

Minimalistický industriálny a interiérový dizajn

Japonský kostol s pôvodným názvom Ibaraki Kasugaoka Church navrhnutý Tadaom Andom.

Je možné konštatovať, že tento typ dizajnu je jednoznačne číslom jedna v rámci ako umeleckého, tak aj architektonického hnutia. Minimalizmus totižto nie je predstavovaný len bielymi stenami. Jeho súčasťou je aj spomínané využívanie čistých línií a redukcia nadbytočných predmetov v priestore.

Minimalizmus tak znamená udržiavanie povrchov čistých a usporiadaných, pretože prvoradým pravidlom daného štýlu je správna organizácia priestoru.

V interiéroch, či exteriéroch minimalistického typu sa vo väčšine prípadov využívajú neutrálne podkladové farby. Rovnako je však možné využiť aj rôzne výrazné farebné tóny a textúry v snahe vyhnúť sa nevýraznému projektu. 

Globálnym trendom 21. storočia sa však jednoznačne stal škandinávsky dizajn – ako jeden z mnohých typov minimalistického štýlu. Vďaka jeho spojeniu prírodných materiálov (ako napríklad dreva a kameňa), príjemných farebných odtieňov, geometrických tvarov a funkčného dizajnu ide totižto o ten nielen najnovší, ale aj najzaujímavejší spôsob, akým do vášho interiéru priniesť kúsok minimalizmu.

Farebná paleta a geometrická škála minimalizmu

Minimalizmus je skrátka a jasne o extrémnom zjednodušení formy. V jeho výsledných projektoch preto nemožno očakávať komplexné tvary a obrovské množstvo jemných, či pastelových odtieňov farieb. Aj keď je však farebná paleta daného štýlu vo svojej podstate stále rovnaká, každoročne sa čiastočne modifikuje. Súčasným trendom je napríklad využitie bohatších a kontrastnejších farieb.

V prípade geometrických tvarov je zasa možné hovoriť o využití škály výhradne základných geometrických útvarov, akými sú napríklad štvorce, obdĺžniky, či horizontálne a vertikálne línie.

Neo-minimalizmus

Neo-minimalizmus je možné charakterizovať ako modernejšiu obdobu minimalistického štýlu, ktorá sa často nazýva aj „neo-geometrická“ alebo „neo-geo“.

Ide o štýl dneška, ktorý je rovnako ako minimalizmus, založený na myšlienke jednoduchosti formy a farieb. V porovnaní s tradičným minimalizmom však využíva väčšie množstvo farieb a tvarov. Termín „množstvo“ ale v tomto prípade neindikuje počet, no naopak celkovú rôznorodosť. Preto neo-minimalizmus aplikuje aj iné, než len základné geometrické tvary a základné farby.

Zdroj: WideWalls.ch, InteriorDesign.LoveToKnow